METLOBAL
Pozn.: metlobal je aj napriek svojej kráse veľmi tvrdý šport. Existuje v ňom niekoľko stoviek faulov (ku všetkým došlo v roku 1473 na metlobalových majstrovstvách).
Roku 1620 napísal Quintius Umfraville knihu nazvanú Ušľachtilý šport čarodejníkov, ktorá obsahovala aj schematický nákres ihriska 17. storočia (pozri obrázok). Vidíme na ňom, že pribudli pásma, ktoré poznáme pod názvom bránkovisko. Koše na vrcholkoch stožiarov boli podstatne menšie ako za Mrzútových čias.
Od roku 1883 sa namiesto strieľania gólov do košov začali využívať bránkové stožiare, ktoré sa používajú dodnes. Podoba metlobalového ihriska sa od tých čias nezmenila.
______________________________________________________________
Prehadzovačka:
Ako vieme z denníka Gertie Keddleovej, prehadzovačky sa od samého
počiatku vyrábali z kože. Prehadzovačka ako jediná z metlobalových lôpt
nebola pôvodne očarovaná: bola to jednoducho zošívaná kožená guľa,
často so slučkou (pozri obrázok), pretože sa musela chytať i
hádzať jednou rukou. Niektoré staré prehadzovačky mali úchytné jamky na
prsty. Potreba slučky či úchytiek však vymizla po roku 1875, keď sa
vynašli chytacie kúzla, pomocou ktorých je strelec schopný očarovanú
loptu ovládať len jednou rukou aj bez potrebných pomôcok.
Moderná
prehadzovačka má priemer 25 centimetrov a je bez švíkov. Žiarivo
červenú farbu dostala prvý raz roku 1711 po stretnutí, ktoré prebiehalo
za vytrvalého dažďa, takže vždy, keď niekto loptu pustil na zem, nedala
sa rozoznať od rozbahneného terénu. Triafačov čoraz viac rozčuľovalo,
že ak niekto minul prehadzovačku vo vzduchu, museli sa ustavične
strmhlav vrhať dolu a zdvíhať ju zo zeme. Krátko potom, čo zmenila
farbu, prišla čarodejnica Daisy Pennifoldová s nápadom očarovať
prehadzovačku tak, aby v prípade, že ju niektorí z hráčov nechytí alebo
pustí, vznášala len pomaly na zem, akoby klesala ku dnu vo vode, takže
triafači ju môžu zachytiť ešte vo vzduchu. "Pennifoldovej
prehadzovačka" sa používa dodnes.
Dorážačky: Prvými
dorážačkami (vtedy ešte nazývanými "krvákmi"), boli lietajúce kamene,
ktoré sa do Mrzútových čias zmenili len tak, že išlo len o kamene
opracované podoby lôpt. Tieto dorážačky však mali jednu veľkú nevýhodu:
čarami posilnené palice odrážačov v 15. sotorčí ich dokázali rozbiť a
potom všetkých hráčov až do skončenia hry prenasledoval lietajúci štrk.
Pravdepodobne
z tohto dôvodu začali niektoré metlobalové družstvá začiatkom 16.
storočia experimentovať s kovovými dorážačkami. Agatha Chubbová,
odborníčka na starožitné čarodejnícke predmety, identifikovala až
dvanásť olovených dorážačiek pochádzajúcich z tohto obdobia, ktoré sa
našli v írskych rašeliniskách a anglických vresoviskách.
&nbps; Po
istom čase sa zistilo, že olovo sa na výrobu dorážačiek nehodí pre
svoju mäkkosť (každá jamka, ktorá na dorážačke zostane, negatívne
ovplyvňuje schopnosť priameho letu.) Dnes sa dorážačky vyrábajú výlučne
zo železa.
&nbps; Kúzlo, ktorým sú dorážačky očarované, ich
núti prenasledovať všetkých hráčov bez rozdielu. Ak sú ponechané samy
na seba, zaútočia na toho hráča, ktorého majú najbližšie. Úlohou
odrážačov je preto odpaľovať dorážačky čo najďalej od vlastného tímu.
Ohnivá strela: Ohnivá strela má veľkosť vlašského orecha, teda rovnakú, akú mal jej predchodca ohniváčik . Je očarovaná tak, aby sa podľa možnosti nedala čo najdlhšie chytiť. Hovorí sa, že roku 1884 ju na vresovisku Bodmin Moor nemohli chytiť celých šesť mesiacov. Obidva tímy, znechutené biednym výkonom svojich stíhačov, radšej zápas nedohrali a predčasne ho ukončili. Cornwalskí čarodejníci, ktorí tamojšiu oblasť dobre poznajú, tvrdia, že ohnivá strela toho zápasu dodnes poletuje nad vresoviskom, no túto povesť sa napodarilo potvrdiť.
___________________________________________________________
Keď však roku 1620 Quintius Umfraville písal svoju knihu Ušľachtilí šport čarodejníkov, bola už úloha strážcu jednoduchšia. V tom čase už bolo na ihrisku vymedzené bránkovisko a strážcom sa odporúčalo, aby priestor bránkoviska neopúšťali a chránili svoje bránkové koše. Je však povolené, aby strážca z tohto pásma vyletel, ak chce súperov zastrašiť či v zárodku zmariť útočnú akciu.
Odrážači: Povinnosti
odrážačov sa v pribehu storočí prakticky nezmenili a je pravdepodobné,
že post odrážača jestvuje odvtedy, čo do hry nasadili dorážačky.
Základnou úlohou odrážačov je chrániť členov vlastného družstva pred
dorážačkami, a to pomocou palíc (v dávnych časoch kyjakov). Odrážači
nikdy nestrieľali góly a nikde nejestvuje ani zmienka o tom, že by
nejako manipulovali s prehadzovačkou.
Odrážači musia mať veľkú
fyzickú silu, aby si poradili s odvracaním dorážačiek. To je tiež
dôvod, prečo sú na tomto poste častejšie čarodejníci ako čarodejnice.
Okrem toho je dôležité, aby mali mimoriadny zmysel pre rovnováhu,
pretože občas metlu pustia obidvoma rukami, aby dorážačku odpálili
obojručným úderom.
Triafač: Triafač je v
metlobale najstarším hráčskym postom, pretože celá hra sa na svojom
začiatku zakladala práve na strieľaní gólov. Triafači si navzájom
prihrávali prehadzovačku a získavali body pre celé družstvo vždy, keď
sa im podarilo prehodiť ju cez bránkové obruče.
K jedinej
podstatnej zmene v hre triafačov došlo roku 1884, čiže rok po tom, ako
sa koše nahradili obručami. Vtedy sa zaviedlo pravidlo, ktoré
stanovovalo, že do bránkoviska môže vletieť jedine hráč, ktorý nesie
prehadzovačku. Pokiaľ do bránkoviska vletí viac triafačov naraz, gól sa
neuznáva. Cieľom tohto pravidla bolo odstrániť takzvané "napadnutie
strážcu" (pozri ďalej na Fauly), čiže manéver, pri ktorom do
bránkoviska vleteli dvaja triafači a odtlačili strážcu nabok, takže
tretí triafač mal cestu k bránkovej obruči úplne voľnú.
Stíhač: Stíhači sú
tradične najľahší a najrýchlejší letci v družstve. Navyše potrebujú
dobrý zrak a zároveň schopnosť jednou a naraz aj obidvoma rukami sa
pustiť metly. Vzhľadom na ich obrovský význam pre celkový výsledok
zápasu - chytením ohnivej strely sa veľmi často dá veľmi často odvrátiť
prehra a zvíťaziť - sú stíhači najčastejším terčom faulov zo strany
súperovho družstva. Napriek tomu, že s postom stíhača sa spája významná
osobná prestíž, práve títo hráči vždy utŕžia najvážnejšie zranenia.
"Zneškodnite stíhačov!" - tak znie prvá zásada v Odrážačovej biblii Brutusa Scrimgeoura.
_____________________________________________________________
Pravidlá metlobalu |
1. Hoci výška, do ktorej smie hráč v priebehu zápasu vzlietnuť, nie je obmedzená, nesmie pritom prekročiť čiary vymedzujúce obvod ihriska. V prípade, že niekto z hráčov vyletí do autu, musí jeho tím odovzdať prehadzovačku súperovmu družstvu. |
2. Kapitán družstva si môže pomocou dohovoreného signálu vyžiadať od rozhodcu "oddychový čas". Iba počas neho sa môžu hráči nohami dotknúť zeme. Oddychový čas je možné predĺžiť až na dve hodiny v prípade, že zápas trvá viac ako dvanásť hodín. Ak sa po týchto dvoch družstvo nevráti na ihrisko, je diskvalifikované. |
3. Rozhodca môže proti niektorému z družstiev nariadiť trestné strieľanie. Triafač, ktorý strieľa, letí z centrálneho kruhu k bránkovisku. Všetci ostatní hráči s výnimkov súperovho strážcu sú počas trestného strieľania povinní zostať na boku ihriska. |
4. Prehadzovačku možno inému hráčovi vytrhnúť z rúk akýmkoľvek spôsobom, za žiadnych okolností však nie je dovolené, aby hráč chytal súpera za akúkoľvek časť tela. |
5. V prípade zranenia nemožno zraneného hráča nahradiť iným. Družstvo musí pokračovať v hre bez neho. |
6.
Hráči si môžu vziať so sebou na irhisko prútiky (právo nosiť prútik pri
sebe za všetkých okolností vyhlásila Medzinárodná konfederácia
čarodejníkov v roku 1692, teda v čase najväčšieho prenasledovania zo
strany muklov, keď sa čarodejníci chystali prejsť do ilegality), no v
nijakom prípade ich však nesmú použiť proti členom súperovho družstva,
proti ich metlám, proti rozhodcovi či ktorejkoľvek lopte ani proti
divákom. |
7.
Metlobalový zápas sa končí až vtedy, keď jeden zo stíhačov chytí ohnivú
strelu alebo vtedy, keď sa na tom dohodnú kapitáni oboch družstiev. |
Fauly v metlobale | |||
Názov faulu: | Koho sa týka: | Opis: | |
Deformovanie prehadzovačky | Iba triafačov | Nedovolené úpravy prehadzovačky, napríklad jej prepichnutie, aby lietala pomalšie alebo kľukato. | |
Držanie | Všetkých hráčov | Chytanie súperovej metly za účelom jeho spomalenia či znemožnenia letu. | |
Zasúvanie prehadzovačky | Iba triafačov | Držanie ruky na prehadzovačke vo chvíli, keď prechádza bránkovou obručou (prehadzovačku musí hráč prehodiť) | |
Napadnutie strážcu | Iba triafačov | Keď do bránkoviska vletí viac než jeden triafač. | |
Nedovolené bránenie | Všetkých hráčov | Zachytenie rúčky vlastnej metly o metlu súpera s cieľom odkloniť ho zo smeru letu. | |
Všeobecné ohrozenie | Iba odrážačov | Odpálenie dorážačky smerom k divákom, po ktorom sa musí hra prerušiť, kým usporiadatelia pomíhajú napadnutým. Niekedy tento faul používajú bezočiví hráči, ktorí takto znemožnia súperovmu triafačovi skórovať. | |
Prerážanie | Všetkých hráčov | Let so zámerom zraziť sa s protivníkom. | |
Pytliactvo | Všetkých hráčom okrem strážcu | Ak sa ohnivej strely dotkne iný hráč ako stíhač, alebo ak ju chytí. | |
Štuchanie | Všetkých hráčov | Príliš agresívne používanie lakťov v kontakte so súperom | |
Iba strážcu | Prestrčenie ktorejkoľvek časti tela bránkovou
obručou a odpálenie prehadzovačky. Strážca má obruč chrániť spredu a nie zoza du. |