Výskyt: Dažďové pralesy Južnej Ameriky
Vzhľad: Táto dlhá popínavá rastlina, ktorú možno nájsť len hlboko v dažďových pralesoch Južnej Ameriky má veľké po hranách ostré listy, ktoré v priebehu života menia farbu zo zelenej na červenkastú a na konci života majú modrú farbu. Jej korene nesahajú hlboko pod zem, zato rastie pri stromoch a pri raste sa okolo nich obkrúca. Žije približne 5 rokov. Na začiatku 2.roka jej začínajú pučať kvety, ktoré v noci svetielkujú a vylučujú omamnú látku, ktorá privábi hmyz, ktorý potom, keď sa dotkne kvetu, rastlina prehltne a strávi.
Magické schopnosti: Okrem tej omamnej látky Moandora koncom 3.roka života, keď už dosahuje dĺžku cez 30 m, začne pórami na tele vylučovať modrastý sliz, ktorý vyteká ku koreňom stromov, kde ho strom absorbuje a spôsobí, že strom začne oveľa rýchlejšie rásť, pričom sa mu zmení farba listov na tyrkysovú. Keď sa ale sliz dostane na telo zvierat, dané zviera začne v strašných mukách umierať, a keď umrie, tak jeho telo vzbĺkne modrým plameňom, pričom ale zviera nezhorí na popol, ale sa premení na obsidián.
Využitie: Tieto rastliny často využívali miestny domorodí šamani, lebo verili že to duchovia zeme sa prevtelili do stromov, v ktorých teraz žijú. Preto aby si zabezpečili, ich priazeň, nosili im pod strom jedlo ako dar, predovšetkým rôzne chrobáky. Moandora si privykla na takéto jedlo, ktoré mala poruke, preto dovolila šamanom, aby sa usídlili na vrcholkoch stromov a v prípade nebezpečenstva aj obyvatelia dediny. A raz za 5 rokov, keď umrie Moandora, tak si šamani nanesú na telo ten sliz, a nechajú sa premeniť na obsidián, aby sa zase duchovia zeme vrátili k nim. Moandora ale prežije tak, že v strome, ktorý ovládla už sú jej zárodky a po určitej dobe zase vyrastie na tom istom mieste.
Upozornenie: Moandora podľa istých muklovských prameňov zo 16.storočia, kde ju menovali ako Satanus Herbus, pretože keď na dedinčanov zaútočilo 5 španielskych vojakov, Moandora začala na obranu ten sliz vystrelovať na nich, až to všetkých premenilo na obsidián, až na istého benediktínskeho mnícha, ktorý cestoval s nimi, a to vďaka tomu, že jeho habit bol z miestnych rastlín, ktoré si už na sliz vypestovali čiastočnú imunitu.